Lebo milovať znamená dávať...

21. září 2014 v 21:00 | Mary |  What is on my mind

Dávať niekomu druhému niečo zo seba bez toho, aby sme to žiadali späť. Obetovať sa, vyjsť zo svojej zóny komfortu, nebyť sebecký a spraviť niečo pre toho druhého.

Moja babka chodí takmer každý víkend na cintorín a ja tam chodím s ňou. Nerobí mi to problém, sadnem do auta, odveziem ju, počkám, kým babinka zapáli sviečky, kým sa pomodlí a potom ideme domov. Nechcem, aby babka chodila na cintorín sama, lebo je dosť ďaleko (na druhom konci mesta) a na cintorín sa ide do kopca. Nie je síce nejako vysoký, ale pre moju babku, ktorá má už svoj vek a ktorú bolia nohy je to ďaleká cesta.
Babka mi vždy povie dopredu, že ideme a celý tento víkend to nespomínala, tak som si myslela, že už nikam nepôjdeme, čo mi aj celkom vyhovovalo. Keď sme sa naobedovali, baba však začala s tým, že kým vonku neprší, tak zájde na cintorín. Priznávam, vôbec som nebola nadšená a to hneď z niekoľkých dôvodov. Viem, že je nedeľa, ale chcela som dnes aspoň niečo upratať (je toho stále menej a menej a ja sa blížim do finále :)), mala som na pláne aj ďalšie veci a navyše mi je už pár dní nejako zle, takže sa premáham, aby som vôbec existovala, tak som dúfala, že dnes nebudem musieť z domu. Ale človek mieni, babka mení.
Babka si šla pripraviť sviečky a obliecť sa a ja som si povedala, že dnes nikam nejdem. Veď raz za čas ide babka sama, aby sa prešla, (hoci jej to trvá dve hodiny tam a späť) a tak môže ísť aj dnes. Ostala som teda ležať na gauči s tým, že sa fakt nemienim pohnúť. Áno, bola som sebecká. Ako väčšinu času môjho života.
Viete, myslieť na seba je oveľa jednoduchšie ako myslieť na iných a človek je na jednej strane tvor sebecký, no na strane druhej je aj tvor obetavý, ktorý potrebuje spoločnosť, potrebuje zdieľanie, potrebuje vzťahy a väzby. Preto je treba nájsť medzitým hranicu. Vedieť, kedy je dobré myslieť viac na seba - keď ide o akýsi druh sebazáchovy, napríklad hľadanie práce, presadenie svojho názoru... nemôžeme stavať na prvé miesto len ostatných - a kedy je dobré myslieť viac na iných - hlavne myslieť na tých, ktorých milujeme a ktorí milujú nás. Lebo je iné povedať dnes nemôžem, lebo mám povinnosti a iné je povedať dnes nemôžem, lebo som lenivá a moje pohodlie je pre mňa viac ako vzťah s tebou.
Keď som ležala na gauči, uvedomila som si, že mám dve možnosti. Môžem byť sebecká a ostať doma, alebo môžem vstať a ísť s babkou a niečo jej dať. Dať jej kúsok svojho pohodlia, svojho času a "obetovať" svoj komfort pre to, aby ona mala ten svoj. A uvedomila som si ešte jednu vec. Aj keď po sebe niekedy s babkou doslova štekáme ako psy (dvojgeneračný rozdiel je naozaj priveľa na to, aby sme mali na veci rovnaký názor) tá žena ma miluje, vychovala ma a dala mi toľko svojho času, že jej ho nikdy nebudem môcť dostatočne vrátiť. Povedať, že by som nemohla žiť sama so sebou, je priveľa, ale určite by ma trápilo, že som babku nechala ísť samu, keď som mala možnosť ísť s ňou, lebo ja ju milujem tiež.
A milovať je predsa dávať. Je jedno, či je to láska medzi mužom a ženou, medzi priateľmi, medzi súrodencami, medzi rodičmi a deťmi alebo medzi vnúčatami a starými rodičmi. Milovať znamená dávať za každých okolností. Milovať znamená postaviť niekoho iného na prvé miesto. Postaviť jeho potreby, jeho túžby a jeho pohodlie pred naše potreby, túžby a pohodlie. Milovať znamená dávať svoj čas, dávať seba a cítiť sa pri tom veľmi šťastný, lebo vieme, že ten druhý sa cíti šťastný. Milovať znamená chcieť, aby naši blízki boli šťastný, milovať znamená žiť život nielen pre seba, ale pre iných a žiť život pre iných je to, čo stojí naozaj za to.
I love you guys, Mary :-*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama