Traja bratia - recenzia (alebo, ako sme boli v kine deviati)

26. září 2014 v 21:25 | Mary |  Films/TV... alebo, čo pozerám
Originálny názov: Tři bratři
Réžia: Ján Svěrák
Žáner: rozprávka, rodinný
Vznik: ČR, 2014
Dĺžka: 90 min
Herci: Tomáš Klus, Vojtěch Dyk, Zdeněk Piškula, Miroslav Táborský, Bolek Polívka...
Trailer:



O čom film je?
O troch bratoch, ktorí sa vybrali hľadať šťastie a boli ústrednými postavami rozprávok, pretože bez nich by nedopadli tak, ako mali.
Film sa začal rozprávaním rozprávača, ktorý sa prihováral deťom (čo bola pravdepodobne aj cieľová skupina). Spočiatku mi rozprávač nevadil, keď si kreslil a otvoril knihu, z ktorej šiel čítať rozprávku, no potom ma začal strašne iritovať. Hlavne jeho vstupy do deja. Ak by bol ako postava len ako rozprávač, ktorého nevidieť, len počuť, nevadilo by mi to až tak veľmi, ako keď ho neustále ukazovali a on sa prihováral deťom, ktorých siluety sa hlásili a odpovedali mu. Toto bolo na mňa priveľa.
Rozprávať začal o troch bratoch, ktorí sa zaslúžili o to, aby rozprávky dopadli tak ako ich poznáme my dnes. Mimochodom, nápad spojiť tri rozprávky do jednej a prepojiť ich jednou súvislou líniou bratov, ktorí hľadajú šťastie oceňujem.
Keď film začal, bratia boli ešte malí a ich mamka im začala rozprávať príbeh o princeznej, ktorá spala zakliata na zámku. Do toho opäť vstúpil rozprávač, ktorí hovoril, že príbeh sa nevykladá spolu s rozprávaním o černiciach a začal ho rozprávať on.
Prvá rozprávka bola o Šípkovej Ruženke, ako ste iste pochopili v predchádzajúcom úseku, kde som písala o spiacej zakliatej panne. Keď zaspala, príbeh plynule pokračoval o sto rokov neskôr, keď otec povedal bratom, že majú ísť do sveta, aby si našli nevestu. Najstarší syn Ján sa zaľúbil do Ruženky z príbehu a jeho dvaja bratia sa mu rozhodli pomôcť ju oslobodiť, no po prvom dni odišli domov a on jediný sa tam vrátil a Ruženku zachránil.
Ján si spieval o tom, ako zachráni princeznú, presekával sa hradom, až ho napokon tŕnie obklopilo a on ostal zaseknutý. Z ničoho nič však potom naposledy sekol a tŕnie ustúpilo, on odišiel do najvyššej veže, kde spala Ruženka a bozkom ju prebudil.
Dej tu bol akosi prirýchli, Ján sa najprv presekáva dni cez tie konáre, až napokon raz zatne, tŕnie zázračne ustúpi, on ju prebudí a do dvoch minút je veľká svadba a z neho kráľ. Ruženka samozrejme hneď vedela, že spala sto rokov, on je jej záchranca a veľká láska a navyše má oňho strach, keď vidí, že je celý dotrhaný a doráňaný. A do toho ešte aj Jánov otec, ktorý si opäť práska kosťami.
Napriek malým drobnostiam, ktoré mi tam vadili, bola táto časť pekná.
Po svadbe sa zlepšila situácia aj jeho bratom, rozprávka o Šípkovej Ruženke mala Šťastný koniec a príbeh sa posunul do lesa, kde mladý Myslivec (alebo horár), čiže Matej, najmladší z bratov, chodí po lese a spravuje ho, pričom sa v pohode rozpráva so zvieratami. Kým on dával pozor na les a zvieratá a pomáhal im (napríklad srnka sa ho spýtala, kde sa má ísť napiť vody), do lesa vošla Červená Čiapočka, asi desaťročné dievčatko, ktorá šla za starkou, no do cesty jej vstúpil vlk. Medzičasom sa už piesne zmenili na niečo ako spievané veršovačky a Čiapočka si s vlkom akosi vyspievali celý dialóg, kde dôverčivé dieťa vyzradilo vlkovi, kde býva starká. Keď prišla k nej, už namiesto nej ležal v posteli vlk.
Holub, ktorý si však vypočul rozhovor Čiapočky a vlka sa rozhodol celú situáciu zachránil a spievaním: Ja som holub, holub, holub, pripravím vlka o lup, o lup, povedal Matejovi čo sa deje. Ten ako správny horár šiel na pomoc, no Čiapočku medzitým zožral vlk, čo vyzeralo ako scéna z hororu. Otrasná plyšová bábka vypchatá molitanom, ktorú predstavoval vlk zabije malé dievčatko.
Matej ako hrdina rozpáral brucho vlka, ktorý bol prejedený a odpadol (Matej: Hovorím mu, aby stál a on si ľahne) a vytiahol z neho Čiapočku, aj starkú, ktorá sa rozhodla, že ho zašije a bude mať strážneho vlka. (Keď ho šila hrubou niťou, ktorá vyzerala ako vlna a potom ju odtrhla zubami, mala som naozaj dosť). A kým robili pre vlka búdu, Matej požiadal Čiapočku o ruku. Samozrejme, keď bude veľká (no napriek tomu sa mi to nepáčilo. Ak by mala Čiapočka vo filme aspoň o niečo viac, alebo Matej o niečo menej, no tento vtip im podľa mňa nevyšiel).
Ako posledný prišiel na rad Pepa, ktorý sa svoju ženu vydal hľadať do sveta. Jeho rodičia ho očakávali doma, no on sa nevracal a po nich poslal kráľ (ich prvorodený syn), aby sa presťahovali do zámku a nemuseli drieť doma. Keď radcovia odchádzali späť do zámku, opäť si práskol kostí a mňa už z toho naozaj striasalo.
Pepa došiel až niekde na Sibír (najprv sme si mysleli, že tretia rozprávka bude Frozen, potom, že to bude Mrázik a nakoniec sme prišli na to, že bola o Maruške a dvanástich mesiačikoch, skoro som napísala trpaslíkoch, ale nie, naozaj to boli mesiačiky). S Maruškou sa stretol pri studni, pochválil ju, že je šikovná, no kým sa on trikrát strepal na zem, ona odišla domov a Pepa ju potom dlho hľadal. Maruška to doma nemala ľahké, jej macocha a nevlastná sestra ju posielali najprv po fialky, potom po jahody a nakoniec po jablká. Maruška vždy úlohu splnila a doniesla, po čo ju poslali, no kým ona bola v lese, u nich doma ju hľadal Pepa a macocha mu ponúkala svoju Holenu. Najvtipnejšia časť bola, keď jej dala do ruky metlu a milá Holenka sa tvárila, že varí a upratuje. Pepa vždy spieval tú istú pieseň, že si hľadá nevestu a keď pozrel na Holenu, tak začal Jak se tak na ni koukám, nejspíš ne, spletl jsem si číslo popisné. Prvýkrát to vtipné bolo (hoci pochybujem, že v ich dobe mali niečo ako popisné čísla na domoch, ak vôbec nejaké), aj keď si buchol hlavu do stropu bolo to vtipné, no opakovaný vtip nie je vtipom a keď sme to videli znova, už to také vtipné nebolo.
Keď sa Maruška vrátila s jabkami, jej macocha a sestra sa vybrali do lesa samé, zmietla ich búrka a ona ostala so svojou kravou, ktorá mala už len Marušku, aby ju mohla hladiť po brušku. A potom prišiel Pepa, ktorý ju požiadal o ruku a krava už nemala ani Marušku, lebo tá s ním odišla preč (krava samozrejme bežala za nimi).
Keď sa vrátili domov, bola oslava (svadba bola rýchla kráľ Ján povedal povedzte áno, Pepa s Maruškou povedali Áno naraz a boli svoji). Boli tam rodičia Ruženky, dokonca aj Čiapočka s rodinou a otec troch bratov, ktorý prasknutím kostí spôsobil, že im popadalo drevo.

Čo sa mi na filme páčilo
Prvý príbeh. Aj keď bol trocha rýchly, piesne v ňom boli piesňami a nie spievanými veršami (až na ten muzikálový koniec).
Tretí príbeh.
Poučenia pre deti. Že nemajú byť dôverčivé, majú na sebe pracovať, že všetko zlé sa na dobré obráti, že netreba zabúdať na dôležité veci a spoliehať sa na iných...
Hudba. Musím uznať, že dotvárala dej aj tam, kde bol slabší. Gradovala presne tam, kde bolo treba. A ani tie piesne neboli zlé.
Veta (keď holub vravel o tom, že v lese žije aj starý vlk): On sa tu tak vyskytol a ja som mu teda povedal, aby sa vyskytoval inde.

Čo sa mi na filme nepáčilo
Druhý príbeh. Ten s Čiapočkou.
Vlk. Vyzeral strašne. Nie hrozivo, ale zle. Bolo vidieť, že je to maketa a dokonca veľmi zlá maketa. Ten pysk, ktorý mal a tie čudné oči, ktoré vyzerali, akoby grafik nezvládol situáciu. No najviac ma dožral ten molitán, ktorý z neho trčal, keď ho babča zašívala.
Rozprávač. Spomínala som to už viackrát no iritoval ma. Na začiatku som sa mu celkom potešila. Mám rada, keď príbeh začne rozprávať niekto. No keď tam vtedy stopol tú matku, len čo začala rozprávať príbeh, že takto nie, tak to iste som si povedala aj ja. Takto nie. Bolo to ako keď sa začítate do knihy a zrazu vám ju niekto zaklapne. Nehodilo sa to tam a rozčuľovalo to.
Otec. To jeho práskanie kostí mi liezlo tak nesmierne na nervy, že sa to nedá ani opísať. Neznášam, keď to niekto robí v skutočnosti a keď to vidím vo filme každých pätnásť minút na oživenie deja alebo čo to bolo, tak to ma fakt vytáčalo.
Niektoré rýmy. Nechápem prečo sa to muselo celé spievať. Ak by časš spievali a časť len hovorili v rýmoch, malo by to dynamickejší spád, no týmto to bolo mnotónne a občas nudné.

Vtipná bodka na záver
Väčšinou, keď film skončí, ľudia okamžite vstanú a idú preč len čo začnú titulky. Dnes som prvýkrát zažila, že sa nikto nepostavil. Obrazovka sčernala, začali titulky a ešte pol minúty sme všetci deviati sedeli bez toho, aby sme sa čo i len pohli. Pravdepodobne všetci, rovnako ako my, museli predýchať ten šok z toho, čo sme videli.

Napriek tomu film nehodnotím úplne zle. Vcelku sa mi páčil a dosť som sa nasmiala, aj keď občas to nebolo len na vtipoch z filmu, ale aj na filme samotnom. No vzhľadom na to, že ak by som ten film pozerala doma, tak pri ňom určite aj žehlím, varím, lúštim krížovky, niečo pri ňom čítam, píšem, dokonca ho poprípade vypnem, dostane nasledovné hodnotenie.

Hodnotenie:
6/10
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama