Ako to (ne)funguje

27. července 2015 v 21:52 | Mary |  Day of mine

Zomrel mi notebook... teda jeho displej. V praxi to vyzeralo tak, že svetielkoval, blikal a občas zosivel. Predstavte si grafikou Windows 98. A word... tú bielu stranu si predstavte sivú... a skockovanú ako pro reportážach v telke. Tak nejako umieral môj displej. Preto som sa rozhodla dať reklamovať notebook, ktorý sa navyše začal vypínať. Sám od seba. Viete, keď som ním mierne pohla, tak sa vypol. Vzhľadom na to, že rada píšem a píšem celkom veľa, mi to robilo dosť veľký problém, keď v strede kapitoly môj notebook jednoducho zomrel (vďaka bohu, automatickému ukladaniu vo worde a crtl+s).


Notebook som odniesla na reklamáciu (v čase štátnic a v čase, keď som ho celkom potrebovala). Čakala som, že tam bude mesiac, no keď som bola na dovolenke, mamka mi napísala SMS, že notas je opravený, tak som ju poňho poslala a tešila som sa, že ho stihli opraviť po týždni a pol.
Len čo som prišla domov, notebook som zapla. Chápete, kontrola. Dobrá správa. Neblikal. Nesvetielkoval. A grafika Windows 98 bola minulosťou. Zlá správa. Do hodiny a pol sa šesťkrát vypol. (Áno, naserie).
Na druhý deň som zbalila notebook, šla som ho reklamovať a nahlásila som im, že jednu chybu, ktorú som hlásila akosi zabudli opraviť. Nechala som im ho tam a odišla som domov. Po dvoch týždňoch prišla SMS, aby som kontaktovala servis.
Tak som vytočila číslo a privítala ma infolinka. Pekne krásne som si počkala na svoje číselko, ktoré som mala stlačiť, aby som sa dozvedela niečo o stave mojej reklamácie a došla som k tomu, že mám naťukať číslo. Len čo som ten dvanásť miestny kód naťukala, operátor mi ho zopakoval a povedal: "Jestli chcete zjistit informace o vaši reklamaci..." tak som si znova počkala, kým som sa preklikala číselkami a napokon ma asi po pätnástich minútach spojili konečne s niekým, komu som znova nahlásila môj dvanásť miestny reklamačný kód. A čakala som hocijaké informácie. Naozaj hocičo (váš notebook sme poslali späť do predajne... váš notebook má chybu v adaptéri... váš notebook zobrali mimoňovia...). Čo som ale nečakala, bola otázka: "Aké je vaše prihlasovacie heslo? A aká je vada?"
Samozrejme bližšie informácie o tom, kedy asi bude opravený a privezený som sa nedozvedela. A tak som ďalej čakala.
O týždeň zavolali zo servisu znova.
S otázkou: "Aké je prihlasovacie heslo? Viete kolegovia skúšali a akosi im nefunguje." Tak som im zopakovala heslo, pýtam sa, či všetko. "No áno, vlastne nie, chcem sa opýtať, akú chybu ste hlásili?"
Áno, toto ma už vytočilo. Notebook tri týždne v prdeli, hlavne, že oni si nevedia zapamätať heslo a jedinú podstatnú vec, že notebook sa stále bez príčiny vypína.
Presne po mesiaci volali z predajne. S mamkou sme poňho šli a pani, ktorá nás obsluhovala ho vytiahla z nejakej skrinky obalený v potravinárskej fólii (hlavne, že keď som im nechávala krabicu, tak krabicu nepotrebujú, lebo krabice majú). Pýtam sa, či je opravený. Teta otvorila reklamačnú správu alebo ako sa to volá a vraví mi: "Hlásenú chybu nenašli, ale preinštalovali vám disk, takže ste pravdepodobne stratili všetky dáta, ktoré ste tam mali. A vymenili vám chladič."
Vďaka bohu za externé disky.
Prišla som s notebookom domov, zapla som ho, znova som si začala inštalovať veci, mala som ho doma päť dní a po týždni som ho znova musela zbaliť do krabičky a vziať reklamovať, lebo chyba, ktorú nenašli sa znova prejavila a môj notebook sa znova vypol (štyrikrát do hodiny).
A teraz čakám (na telefonát, že opäť nevedia naklikať správne heslo, na správu, že si poňho môžem prísť, na oznam, že chyba neexistuje...).
A pevne verím, že (neexistujúcu) chybu konečne nájdu a opravia.

Mary
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama